Zrekapitulujme si v rýchlosti ich výsledky aj s víťazmi týchto volieb.
Rok 1993 HZDS-RSS – 34,96 %,
rok 1998 HZDS 27 %,
rok 2002 HZDS – 19,50 %,
rok 2006 Smer- SD – 29,14 %,
rok 2010 Smer – SD – 34,79 %,
rok 2012 Smer – SD – 44,41
rok 2016 Smer – SD – 28,28 %.
Teda v samostatnej histórii SR parlamentné voľby vyhrávali len Vladimír Mečiar a Róbert Fico. Nespochybniteľným faktom je, že nie ich politické strany ale Vladimír Mečiar a Róbert Fico. Teda charizmatickí vodcovia, ktorí sa pasovali do role nositeľov vlády ľudu.
Kam viedlo spravovanie spoločnosti takýmito charizmatickými vodcami, ktorí sú tvrdými kritikmi demokracie ako systému a pritom ju neváhajú zneužívať ?
Po štvorročnom vládnutí Vladimíra Mečiara, v roku 1998 sme sa stali známou čiernou dierou Európy. Vstup do EÚ a NATO bol len ilúziou, dostávali sme demarše z civilizovaného sveta ,skoro žiadne zahraničné investície, rating krajiny v špekulatívnom pásme, závratný deficit verejných financií a všetky riadiace pozície v štáte obsadené ľuďmi, ktorí nepracovali vo verejnom záujme, ale vo svojom vlastnom a v záujme svojich mecenášov.
Aký je dôsledok autoritárskeho riadenia a vývoja spoločnosti dnes ? Vysoký stupeň rozkladu právneho štátu, nie plne funkčná justícia, prokuratúra, polícia, sprivatizovaný a následne ukradnutý štát, demontáž základných demokratických inštitúcií a fenomén Kočner, ktorý nie je príčinou, ale následkom takto spravovanej spoločnosti. Na konci tohto reťazca je zdecimovaná krajina a bezmocný občan, ktorý stratil vieru v spravodlivo spravovanú spoločnosť, v demokraciu, pretože má oprávnený pocit že nedostáva od štátu to čo si zaslúži. Aká je následná reakcia sklamaného občana ? Nedôvera v liberálnu demokraciu, terajší stav spoločnosti považuje za výsledok jej zlyhania a je pripravený dať svoj hlas antisystému, ktorý sľubuje urobiť poriadok, zbaviť sa buržoázie, Židov, migrantov.
Aké je východisko z tohto marazmu ?
Uvedomiť si že terajší stav našej spoločnosti nie je zlyhanie demokracie, ale zlyhanie konkrétnych politických subjektov a politikov , ktorí túto krajinu spravovali. Príčinou tohto stavu je práve nedodržiavanie demokratických noriem a oslabovanie demokratických inštitúcií. V kríze nie je liberálna demokracia ako ponuka, ale jej aplikácia. Napriek jej nedostatkom ( väčšinový názor nemusí byť vždy ten správny ) ešte nikto neprišiel s lepšou ponukou. Každé štyri roky máme prostredníctvom volieb do zákonodarného zboru rozhodnúť, kto bude našu krajinu spravovať. Našu polarizovanú spoločnosť čaká špinavá predvolebná kampaň, v ktorej nerozhoduje kvalita volebných programov, ale emócie, ktoré sa budú politici snažiť v našich hlavách vzbudiť, čaká nás cielená manipulácia. Je ale na nás ako sa k tomuto postavíme, či si znovu zvolíme charizmatického vodcu a jeho nie mentálne veľmi svižného paholka, čo je priamou cestou k diktatúre a budúcnosť nás znovu ako už niekoľkokrát prefacká alebo ponuku ktorá sa stotožňuje s našou hodnotovou orientáciou - je to ponuka dobre a spravodlivo spravovanej spoločnosti a lepšieho života nás všetkých na Slovensku. Doba tejto ponuke začína priať, ale až čas ukáže.