Prvý omyl ministra vnútra Romana Mikulca ?

Autor: Ivan Mlynár | 26.3.2020 o 15:58 | Karma článku: 10,22 | Prečítané:  38076x

Roman Mikulec si sadá na stoličku ( úmyselne nehovorím o kresle ) ministra vnútra  v čase keď   polícia  musí splniť nielen svoju základnú úlohu – chrániť život, bezpečnosť a majetok občanov.

V zmysle Ústavy SR je ochrana verejného poriadku síce zverená viacerým orgánom verejnej moci, ale prioritne polícii, ale musí sa vysporiadať je s dvomi ďalšími nepriaznivými faktormi, ktorými sú nahradenie ficovskej oligarchickej demokracie demokraciou skutočnou a vysporiadanie sa s pandémiou zvanou COVID – 19. Práve preto mu veľmi držím prsty.

Priznávam,  že je toto obsadenie ministerského postu bolo pre mňa určitým prekvapením, o to s väčším záujmom som sledoval mediálne vystúpenia nového ministra. S potešením vnímam fakt že boj s mafiou kvôli koronavírusu nepočká a bude sa riešiť naraz, ale napriek tomu, že hľadám v sebe aspoň aké-také vysvetlenie toho že radikálna reforma polície musí počkať kvôli zúriacej pandémii, nenachádzam ho. Práve koronavírus a skutočnosť, že naša spoločnosť je v ekonomickom a morálnom kolapse  vnímam ako prvý kľúčový dôvod, pre ktorý je nevyhnuté ihneď pristúpiť k zásadným systémovým zmenám v policajnom zbore, keďže mám za to, že len  opravená polícia ( prirodzene  ostatné zložky štátu nevynímajúc )  môžu zabezpečiť procesy, ktoré tieto úlohy zvládnu. Druhým dôvodom sú verejné financie o ktorých si povieme neskôr.

Ak máme na mysli skutočnú zmenu, nielen marketingovo účinné prejavy a úprimnú snahu o vysporiadanie sa so stavom vysokej nedôveryhodnosti polície , tak prvým krokom musí byť riadny hĺbkový audit, či už audit vnútorný – teda posúdenie vnútorných procesov od základného stupňa riadenia až po tie najvyššie a aj audit vonkajší, teda posúdenie požiadaviek vonkajšieho prostredia voči policajnému zboru. O výstupoch  tohto auditu by bolo nepoctivé polemizovať  pred jeho uskutočnením a môže viesť k zmenám v organizačnej štruktúre PZ, teda aj v spôsobe riadenia, ale musí viesť k zlepšeniu  efektívnosti riadenia finančného.  Výsledkom by mal byť taký aplikačný model , ktorý umožní využiť moderné trendy v oblasti manažmentu v riadení polície, teda dosahovanie cieľov pomocou manažérskych metód  a techník.

Pár slov  si ale zaslúži ( aj bez využitia záverov auditu ) jednak štýl riadenia polície a všadeprítomná štatistika.

V policajnom zbore sa v prevažnej miere aplikuje autoritatívny štýl riadenia, teda centralizácia moci na vedúcu pozíciu. Nadriadený si upevňuje moc nad podriadeným jednak  tým, že podriadený nemá dostatok informácií, jednak tým že nevytvára atmosféru otvorenosti a vylučuje akúkoľvek spätnú väzbu. Mám za to, že aplikáciou tohto štýlu riadenia nadriadený jednak  uspokojuje svoju primárnu potrebu – upevňovanie moci, jednak  zakrýva nedostatky vo svojich schopnostiach. Napriek tomu, že si plne uvedomujem že polícia je ozbrojený zbor, tento štýl  riadenia prináša jednoznačné negatíva. Brzdí sa tým iniciatíva podriadeného a  tento sa stáva pasívnym, čo považujem za plytvanie ľudskými zdrojmi. Je to systém zabíjajúci kreatívne myslenie jednotlivca.  Tento štýl riadenia je preto potrebné nahradiť štýlom demokratickým, ktorý charakterizuje obojstranná  komunikácia medzi nadriadeným a podriadeným, vzájomná spolupráca a iný názor je vnímaný ako inšpirácia.

Zvolený spôsob riadenia má podľa môjho názoru rozhodujúci vplyv na efektivitu práce policajta a aj policajného zboru ako celku.

Ďalšou témou je nesprávne ( prirodzene podľa môjho názoru ) vnímanie policajných štatistík. Štatistický ukazovateľ  nemá byť cieľom, ale informáciou na splnenie jediného cieľa a tým má byť spokojnosť občana s prácou polície. Štatistický ukazovateľ nemá žiadnu výpovednú hodnotu ak nie je podrobený dôkladnej  analýze, teda  ak jednotlivé štatistické ukazovateľa nie sú vsadené do vzájomných súvislostí.  Napriek tomu že sa tešíme z čísel a grafov, tieto  občana vôbec nezaujímajú.  Mylne sa domnievame, že prezentovanie  kladnej policajnej štatistiky má kladný vplyv na hodnotenie policajnej práce verejnosťou.

Autoritatívny štýl riadenia a podriadenie policajnej práce štatistickým ukazovateľom vyvoláva veľký stres  v práci policajta, je základným stresujúcim činiteľom a stresujúcim faktorom.

Nakoniec niečo o verejných financiách, pretože ich stav úzko súvisí s našou témou. Po rokoch vlády Smeru a v dôsledku šíriacej sa pandémie v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o konsolidácii verejných financií, o ich stabilite, ale naopak o ich rozvrate . Je iluzórne domnievať sa, že deficit vo verejných financiách môže byť vykrytý  len zvyšovaním verejného dlhu, zvýšeným výberom DPH, alebo štedrosťou európskych fondov . Vláda sa bude snažiť prispôsobiť výdavky zníženým príjmom, teda zrejme každý rezort sa bude musieť uskromniť. Ministerstvo vnútra zdroje môže nájsť  práve v zásadných reformách. Toto sa ale týka celej našej spoločnosti.

Aj keď viem, že môj článok si  minister vnútra nikdy neprečíta, dovolil by som si mu dať dve rady. Prvá spočíva v tom, aby  neodkladal radikálnu reformu polície ani   jednu minútu, včera už bolo neskoro , dôvody som sa snažil vysvetliť v tomto článku. Ak si myslí  opak, považujem to za jeho  prvý omyl.  A  rada druhá ? K funkčnej a efektívnej podobe polície 21. storočia neexistujú žiadne skratky, len tvrdá práca. Skončila doba mesiášov a spasiteľov, sú to marketingové produkty politiky a niektorých médií. Pamätáme sa všetci ako to dopadlo keď viedli nielen  našu spoločnosť, ale aj samotnú políciu.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prognóza je optimistickejšia, ale nákaza potrvá dlhšie

Na umelej ventilácii má byť 3. júla tisíc ľudí.


Už ste čítali?