Je Jaroslav Spišiak druhým omylom ministra vnútra Romana Mikulca ?

Autor: Ivan Mlynár | 1.4.2020 o 16:25 | Karma článku: 10,59 | Prečítané:  9922x

Relevantná otázka znie : je vôbec správne hovoriť o omyloch nového ministra vnútra, ktorého som v predchádzajúcom článku označil spoločne s Mičovským,  Naďom a Veronikou Remišovou za to najlepšie čo nám zmena vlády priniesla ?

V  čase, keď je nespochybniteľným faktom, že  vláda Igora Matoviča pracuje šialeným tempom,     aby sme v dobe koronavirózy  mali dostatok  ochranných pomôcok, prístrojov na dýchanie, nemocničných lôžok , keď kríza bude mať rozsiahle ekonomické následky  a práve vláda, vrátane ministra vnútra  pracuje nad celým radom ekonomických opatrení. Teda vyjadrím sa slovami Štefana Hríba z úvodníka posledného týždňa  - pán minister vnútra držím vám palce.

              Mám legitímny pocit že to správne je, pretože naše životy neostanú naveky v tejto hibernácii  a o pár týždňov, či mesiacov sa vrátime do bežného života. Aj keď si nemyslím, že svojimi článkami preniknem k veľkým erchetypom vesmíru, pokúšam sa  pomenovať niektoré javy objektívne, bez emócií  tak, aby to prispelo k zvyšovaniu etických štandardov v spoločnosti, políciu nevynímajúc. Takýmto javom je aj slovenský Cattani, ktorého prezentovaný  príbeh je tak dobrý, že ľuďom postačuje na to, aby mu uverili, bez ohľadu či je pravdivý vo vzťahu k faktom.

          Voľbami sme vyriešili kruciálnu otázku, akým smerom sa bude naša spoločnosť uberať, voľby zamedzili zostavenie vlády vazalmi organizovaného zločinu a máme opäť nádej, že štát bude konečne slúžiť  svojim občanom a zároveň ich chrániť. Obyčajní ľudia začínajú opätovne veriť v silu zákona a v tejto atmosfére potreby boja proti organizovanému zločinu buduje svoj tím  minister vnútra Roman Mikulec. Súčasťou tohto tímu je štátny tajomník Lukáš Kyselica a majú sa ním stať Peter Juhás – vedúci vyšetrovacieho tímu Kuciak a Jaroslav Spišiak.

          Každá antická dráma potrebuje svojho hrdinu, ktorý je poznačený protikladmi. Túto podmienku Jaroslav Spišiak vrchovato  spĺňa, pretože vyvoláva buď výrazne kladné, alebo výrazne záporné emócie na živení  ktorých sa tento článok podieľať nemieni., ale budem sa snažiť pomenovať tento fenomén  tak, ako ho vidím ja, aj keď viem,  že väčšina spoločnosti s tým súhlasiť nebude.

Negatívne emócie voči nemu vyvolávajú hlavne  sociálne siete, kde vo webovom priestore je ustavične zosmiešňovaný uverejňovaním účelovo zostrihaných videí  a nepotrebujem zájsť ani hlboko do svojich vnútorných pocitov aby som tieto praktiky odsúdil . Ďalšou kapitolou sú  výroky Jaroslava Spišiaka, ktoré boli odprezentované pod názvom – perly slovenského Cattaniho. Napriek nespochybnitelnému faktu, že Jaroslav Spišiak nie je dostatočne  verbálne zdatný, niektoré z jeho výrokov sú účelovo pozmenené  tak, aby ho zosmiešňovali, čo je neakceptovateľný cynizmus a každý kto takýto materiál  vytvoril, alebo ho zdieľa by mal poznať hranicu, keď niečoho je jednak veľa, jednak je to nedôstojné. Je vždy  potrebné zdržať sa nepoctivej argumentácie, osobných útokov, zosmiešňovania a nadávok, pretože vnímam ako fakt, že jeho primárnou ambíciou bol vždy  boj proti organizovanému zločinu a snaha  zvýšiť dôveru spoločnosti v políciu.  Bohužiaľ  spôsob akým sa túto ambíciu napĺňal  ju úplne devalvoval.

Jaroslav Spišiak vládol ( úmyselne som použil pojem vládol a nie riadil )  polícii ako policajný prezident v rokoch 2010 až 2012 za vlády Ivety Radičovej. Príchodom nového vedenia na s čele s novým ministrom vnútra z pozície policajného prezidenta odišiel. Jeho pôsobenie vo funkcii policajného prezidenta ostane navždy stotožnené s novým hodnotiacim systémom ktorého bol tvorcom. Tento hodnotiaci systém bol tak zlý, že si zaslúži naozaj obmedzený priestor. Jeho kritériá boli zvolené nevhodne a neobjektívne, keďže nezohľadňovali náplň práce jednotlivých policajtov, ktorá je tak rôznorodá, že sa nedá hodnotiť len číslami, množstvo práce jednotlivých policajtov nezohľadňoval vôbec. Napriek tomu že systém na začiatku vyhodnotil,  že väčšina policajtov je neschopná a tri štvrtiny vykonávajú svoju prácu neuspokojivo, po pár mesiacoch sa zlepšili o desiatky percent a polícia dosiahla historicky najlepšie výsledky. Toto naozaj  nepotrebuje komentár Hodnotiaci systém na minimum obmedzoval možnosť policajtov slobodne myslieť, pričom ale  akékoľvek takéto obmedzenie zamedzuje dopracovať sa k želaným výsledkom . Jaroslav Spišiak urobil zo svojho hodnotiaceho systému celopolicajný problém. Toto hodnotenie fungovalo na základe interných predpisov ministerstva vnútra, nebolo nikdy  legislatívne upravené.

            Spôsob akým ho presadzoval do praxe o ňom prezradil viac ako bolo milé jeho zástancom. Tento spôsob najvýstižnejšie odzrkadľujú jeho vlastné slová – presadím ho buď s vašou pomocou, alebo bez nej, aj proti vášmu odporu, čo bude trvať síce dlhšie. Bude to aj bolestivejšie, lebo mnohí prídu o funkcie, ale systém sa do praxe zavedie aj tak. Bol taký presvedčený o správnosti svojich názorov,  že to vylučovalo akúkoľvek racionálnu diskusiu, jeho správanie sa k podriadeným nespĺňalo ani tie najbenevolentnejšie kritériá slušnosti. Inak ako strach a frustrácia sa nedá opísať vtedajšia  atmosféra v polícii. Ak niekto nesúhlasil s jeho názormi, označil ho v lepšom prípade za nepriateľa pravdy, v tom horšom musel od polície odísť.

            Mal by teda  byť Jaroslav Spišiak novým policajným prezidentom ? Odpoveď znie jednoznačne nie. Jaroslav Spišiak nemôže byť držiteľom neobmedzenej moci, nie je jediným bojovníkom za pravdu. Ani v takejto ťažkej dobe nemôžeme rezignovať na obranu takých základných princípov ako je slušnosť, bol by to morálny hazard a nemôžeme sa ani stotožniť s machiavelistickou filozofiou že dobrý úmysel svätí aj morálne neprijateľné prostriedky, aj keď ako som už napísal, o dobrom úmysle Jaroslava Spišiaka vôbec nepochybujem.

Je teda správne aby nový minister vnútra využil služby Jaroslava Spišiaka ? Odpoveď znie jednoznačne áno pretože sa nepochybne  jedná sa o človeka s veľkým prehľadom, skúsenosťami a odhodlaním bojovať proti organizovanému zločinu.

( keďže autor tohto článku je policajt, ktorého policajná kariéra je rovnako stará ako Slovenská republika, počíta i s tým že po jeho zverejnení si splní svoj celoživotný sen – absolvovať svätojakubskú púť  do Santiago de Compostela oveľa skôr ako na jar 2021 ako pôvodne zamýšľal )

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Šikuta: Bol by som rád, keby sa na Najvyššom súde zmenili aj mnohé personálne obsadenia

Nový šéf Najvyššieho súdu by pred verejnosťou otvoril výberové konania.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Núdzový stav splnil účel, stačilo

Vyliečených má viac ako nakazených, sme lepšie informovaní aj vybavení.


Už ste čítali?