Verím v iného Boha ako vy páni poslanci

Autor: Ivan Mlynár | 8.6.2020 o 16:04 | Karma článku: 8,47 | Prečítané:  2597x

              Viem a bez bitky priznávam, že som tentokrát zvolil dosť expresívny názov textu, avšak ako človek ktorý si našiel cestu k Bohu bez inštitúcie, veľmi  ťažko znášam vyjadrenia niektorých poslancov NR k náboženským otázkam.

S kresťanskou vypočítavosťou pracuje extrémistická ĽSNS,  na kandidátke ktorej sa do NR dostal poslanec Štefan Kuffa. Tento  úprimne veriaci poslanec neváhal urazil priamo na pôde NR svoju tehotnú kolegyňu Vladimíru Marcinkovú a to práve  v súvislosti s jej tehotenstvom. Som presvedčený, že v prípade poslancov ĽSNS sa v skutočnosti nejedná o úprimnú vieru, ale o slabú osobnú identitu, ktorá keďže si nevytvorili v rodine , vytvárajú si identitu kolektívnu v extrémistických zoskupeniach.

              Ďalšiu skupinu mravokárcov nájdeme v radoch poslancov  Sme rodina  Borisa Kollára, ktorého predstavy tradičnej rodiny  buď zostali v ahistorických predstavách v staroveku, alebo sa blížia skôr predstave v africkej kmeňovej spoločnosti. Verejný priestor tejto extrémnej pravice formuje posledný križiak Milan Krajniak, známy   to bojovník proti liberalizmu.    

              Apokaliptikov a naslovovzatých odborníkov na genderovú problematiku nájdeme však hlavne v Matovičovom pestrofarebnom projekte v osobách Richarda Vašečku a Anny Záborskej , pričom za hodnotovú dúhu OĽANO sa dá skutočne ukryť čokoľvek.

              Čo majú spoločné títo poslanci s niektorými klerikálnymi obmedzencami, z ktorých jeden z nich v priamom prenose uviedol, že voliť Zuzanu Čaputovú v prezidentských voľbách je ťažkým hriechom a v týchto voľbách naopak podporil dlhoročného člena komunistickej strany, ktorý svoju cestu k Bohu hľadal na štúdiách v Moskve ?  Dve veci. Jednak to, že mentálne zaostali v 19. storočí a taktiež to,  že sa týmto  pokúšajú  získať  sympatie  v určitej cieľovej skupine voličov a teda vytĺkať náboženský kapitál. Z ich úst počujeme výkriky hrôzy, že správny veriaci je len ten, kto odsudzuje kondómy,  vzťahy ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou a ten kto požaduje kriminalizáciu potratov. Svojimi názormi rozosievajú zhubný vírus strachu a nenávisti, čo bolo zjavné vo vykresľovaní hrôz, ktoré budú nasledovať ihneď na druhý deň po podpise Istambulskej zmluvy, teda že nám už budú vládnuť len homosexuáli. Nesúhlasím síce verejnými prejavmi komunity LGBTI, ktorá sa už v niektorých fázach preniesla do karnevalovej oblasti ( niekedy mám dojem že primárnou snahou je vydráždiť náboženských konzervatívcov ), ale rozumiem ich snahe o spoločenské uznanie. Nesúhlasím s tým, aby títo ľudia  len preto že sa nám ich sexuálna orientácia nepáči, alebo jej nerozumieme , boli duchovne zraňovaní a vyháňaní z cirkve.

              V mojom čítaní nie je viera v Boha v rýchlej emócii,  v neurotickej fixácii na sexuálnu otázku, v tisíckrát opakovaných náboženských frázach, v náboženskom  rigidnom tradicionalizme, v šírení strachu a predsudkov, ale v troch kresťanských cnostiach , z ktorých jednou je láska, v šírení kresťanských hodnôt v občianskej spoločnosti ( nie na ministerstve zdravotníctva ), v solidarite  s marginalizovanými. Viera v Boha je tu preto, aby nám dávala silu prekonať i tie najťažšie životné situácie, nepustiť do nášho života strach a paniku, pretože  na uvoľnené  miesto po viere nikdy nenastúpila žiadna skutočná hodnota, ale len populizmus, nacionalizmus a fašizmus ( ak sa niekto spolieha že v našej spoločnosti sa fašizmus rozšíriť nemôže upriamujem jeho pozornosť na krajinu Goetheho a Kanta ) , teda extrém.

              O tom, či som mal pravdu ja, alebo tí ktorí žijú v zajatí klerikalizmu sa dozvieme na konci cesty ktorou všetci kráčame, na konci dejín –  „in eschato „ .

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Kedy advokáti pracujú zadarmo

Vznikol u nás prvý pro bono rebríček.

Stĺpček Jakuba Fila

Figa borová v podaní Igora Matoviča

Krajina si zaslúži mať príčetného premiéra.


Už ste čítali?