Kopnite si do polície, stane sa z vás reformátor

Autor: Ivan Mlynár | 9.10.2020 o 16:18 | (upravené 9.10.2020 o 16:26) Karma článku: 4,22 | Prečítané:  1023x

V minulosti som sa v niekoľkých textoch venoval kritike práce polície, napriek tomu že som sa snažil o kritiku konštruktívnu, teda o objektívne pomenovanie a zlepšenie tohto sveta, ako policajt som si narobil množstvo nepriateľov.

                               Kopnite si do policajta, stane sa z vás nositeľ hodnôt

              V tomto texte by som sa chcel venovať inej kritike polície, tej ktorá sa na nás často valí z internetu, z rôznych sociálnych sietí, ktoré sa v mnohých prípadoch stali nesociálnymi, kritike ľahkej, lacnej, ktorej účelom nie je zlepšiť, ale kopnúť, udrieť, opľuť a často si zrejme  kompenzovať vlastné problémy. Predstava týchto apokaliptikov že polícia nefunguje vôbec je primitívne skreslená a podobne nezmyselná ako tá, že polícia funguje úplne efektívne.

              Terčom škandálnych šplechov týchto  vyrábačov sprostostí z internetu,  ktorí v zložitom svete skratkovite hľadajú nejakú jednoduchú odpoveď na zložité otázky nie je zdravotníctvo, ktoré je v takom stave, že ľudia umierajú zbytočne, prokuratúra, ktorá netvorí pilier slovenskej ústavnosti, pretože vychádza zo stalinského právneho systému, dokonca ani školstvo, stále sa usilujúce o predávanie kvanta poznatkov a informácií, ignorujúce kritické  a tvorivé myslenie, ale polícia o ktorej nevedia vôbec nič.  Som si vedomý, že odmietaním tejto „ kritiky„  sa staviam proti väčšinovému názoru, avšak pociťujem potrebu chrániť políciu pred logickými dôsledkami tohto ohovárania týchto  „odborníkov na policajnú problematiku„ ktorých jedinou kvalifikáciou je zrejme to, že sa vedia najesť s príborom.  Svoje názory na políciu spravidla nemôžu doložiť žiadnou životnou skúsenosťou a kritizujú len preto, lebo kopnutie do policajta je báječnou morálnou kartou.

              Vkročme teda do oblaku tajomstva a nájdime odvahu pomenovať veci pravými menami,  teda tak ako nám to prikazuje vedomie občianskej zodpovednosti. Ak by som povedal že polícia pracuje úplne racionálne, odporovalo by to môjmu svedomiu  a to nie som ochotný. Polícia má svoje problémy a starosti ako každé ľudské dielo. Napriek tomu, že  by mala byť nie organizáciou, ale organizmom dynamicky sa vyvíjajúcim, vyvinula sa  v skoro neživý systém zákazov, príkazov a nariadení. Za primárne negatívum považujem poslušné opakovanie predpísaných názorov, snaha nevybočovať z radu a nedávať najavo svoj vlastný názor, teda nedostatok otvorenej komunikácie, čo ale vzhľadom k jej hierarchickej štruktúre sčasti pochopiteľné a zase až tak neprekvapuje. Predstava nápravy má však jednu slabinu. Vedenie polície  dodnes nepochopilo , že to, čo nás odlišuje nemusí byť nutne zdrojom nepriateľstva, naopak odlišnosťami sa môžeme navzájom obohatiť. V polícii nepotrebujeme vodcov, železnú disciplínu  a uniformnú vojenskú jednotu kasárenského dvora, ale riadiacich pracovníkov, ktorí budú vzorom v hodnotovej ukotvenosti a vecnú, odbornú, slobodnú debatu.  Aj keď mediálny obraz polície je väčšinou povrchný,  skreslený a pri každom pochybení polície sme svedkami lacného moralizovania, namiesto vecnej argumentácie o probléme sa stretávame s hrubým, často osobným napádaním.  Len prostomyselný  jedinec by odmietal pripustiť snahu o  spolitizovanie polície, že ju riadili ľudia zo zákulisia ( dúfam že minulý čas je na mieste ) a že časť temne motivovaných policajných funkcionárov je na svoje miesta dosadená „ našili ľuďmi „.

       Prirodzene stav v akom sa dnes nachádza naša polícia nie je vina médií, ani zlého počasia, ba ani tých, ktorí majú silný názor na všetko. Kto je teda za tento stav zodpovedný ? Od roku 1993 sa všetci politici,  je to jedno či sprava, či zľava, snažili políciu  spolitizovať a ovládnuť, teda do polície  politicky zasahovať. Doposiaľ všetky snahy odpolitizovať políciu sa javia ako príbehy z limonádových románov.  Politikom, ktorí majú hlas podobný Ficovmu, ktorí  musia z každých desiatich kilometrov diaľnice jeden ukradnúť, tunelujú eurofondy, ukradnú ešte aj oxid uhličitý, prichádzajú im na účty  stovky tisíc euro od Baštrnákov alebo z cyperských schránok , telefonujú si s Kočnerom, v prípade potreby nachádzajú účtovníctvo na povale, týmto politikom už dávno zlyhali brzdy a nepotrebujú plne funkčnú políciu. Tak ako komunisti chceli rozkázať vetru a dažďu aj dnešní politici a ľudia kontaminovaní straníckou politikou  sa vždy budú snažiť ovládnuť políciu.

       Na záver opusťme typ angažovaného kritika a  moju stareckú depresivitu a pomôžme si slovami Masaryka –  „demokraciu už máme, teraz by sme potrebovali nejakých demokratov“.

       Sme v opačnej situácii – nemáme plne funkčnú políciu, ale máme  23 tisíc poctivo pracujúcich policajtov a na tom sa už dá stavať. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Kedy advokáti pracujú zadarmo

Vznikol u nás prvý pro bono rebríček.

Stĺpček Jakuba Fila

Figa borová v podaní Igora Matoviča

Krajina si zaslúži mať príčetného premiéra.


Už ste čítali?