Politickí „ duchovní aristokrati „ neváhajúci zneužiť odkaz novembra 1989

Autor: Ivan Mlynár | 13.11.2020 o 17:25 | Karma článku: 8,82 | Prečítané:  2288x

Blíži sa výročie novembra 1989 a ja zažívam kultúrny  šok, ako rôzni politickí zbesilci a postmoderné klony Vasiľa Biľaka, či Adolfa Hitlera ženú do ulíc sfanatizované okraje.

            Keďže som priamym účastníkom novembra 1989 a nikdy som svoj názor nemenil ,ani  neskrýval zo žiadnych  „ pragmatických dôvodov „ pozrime sa na to, aké poklesné podoby politikov nám chcú na námestí vyrozprávať  príbehy novembra, pretože sloboda pre nás študentov nebola v novembri  súčasťou  folklóru, ale bola hodnotou po ktorej sme veľmi, veľmi túžili a za ktorú sme bojovali.

             Tieto temné sily, ktoré reprezentuje Róbert Fico a Marian Kotleba, dlhodobo bombardujú verejný priestor negatívnymi emóciami  a dokážu meniť nielen prítomnosť, ale aj minulosť o čom svedčia ich interpretácie nežnej revolúcie. V tomto texte  opomenieme Štefana Harabina, ktorý zostal už len poľutovaniahodným  predmetom anekdôt a  hodnotenie stavu našej spoločnosti  prenechajme politickým komentátorom, nás zaujíma politika  výhradne ako kultúrno-morálny fenomén.

            Róbert Fico, birmovaný komunista ( november 1989 si podľa vlastných slov nevšimol ), ktorý si uchováva romantickú nostalgiu  za socializmom sa veľmi bojí , preto straší druhých a v opozícii miluje rinčanie reťazami. Apokaliptické blúznenie Fica ( jeho klonu Petra Pellegríniho ) a Mariana Kotlebu kam nás vedie vláda Igora Matoviča sa stupňuje až k paranoidnému videniu sveta a pokiaľ sa s tým nedokážu vnútorne vysporiadať, budú zrejme potrebovať pomoc lekára a nebude to stomatológ. V žiadnom prípade nesmieme dovoliť aby sa primitívny svet Róberta Fica ( ktorý si buduje aureolu mučeníka ), Petra Pellegríniho a nekrofilná  fašistická symbolika  ĽSNS  stala normou tejto spoločnosti. Urobme všetko pre to, aby sa  tento  pokus zneužiť november týmto politickým balastom zostal len donkichotským výletom a skončil neúspešne  ako esperanto.

            Keďže na to, ako by mal konať predseda demokratickej vlády mám pevný názor a nie som ochotný jeho lacného výpredaja, kritika Fica, Pellegríniho a Kotlebu  v žiadnom prípade neznamená romantickú obhajobu vládnutia Igora Matoviča, pretože vývoj v spoločnosti pod jeho vedením ma naplňuje obavami. Aj keď zrejme nechápe politiku ako zárobkový lunapark , nerozvíja obzvlášť originálne myslenie, ktoré by ho oprávňovalo založiť myšlienkovú školu. Ak má náš premiér  myšlienkovú invenciu, potom ju nevie zjavne  zmysluplne vyjadriť. Tlačovky Igora Matoviča sú skutočne zážitok „ vidieť majstra pri diele „. Mal by byť oveľa tolerantnejší  pri posudzovaní jeho názorových oponentov, mal by si uvedomiť že naša spoločnosť je spoločnosťou pluralistickou, kde vedľa seba žije celý rad nielen životných štýlov, hodnotových orientácií, ale aj názorových prúdov. Voľbami vo februári tohto roku sme vyjadrili túžbu po zmene, po novom politickom štýle, novej politickej kultúre bez hulvátstva a arogancie, ktoré v spoločnosti vytvárajú pre slušných ľudí nedýchateľný priestor.

             Strach z návratu Fica a Pellegríniho by ale nikdy nemal legitimizovať chyby vládnutia Igora Matoviča, pretože kritický postoj je výrazom nie nenávisti, ale našej zodpovednosti za spoločnosť. Už raz sme túto chybu urobili,  v roku 1998 sme sa v opojení z porážky Vladimíra Mečiara prihlásili  k spôsobu vládnutia Mikuláša Dzuridu bez výhrad a škaredo sme na to doplatili.

            Čo na záver zaprajeme Róbertovi Ficovi, Petrovi Pellegrínimu a Marianovi Kotlebovi, teda politikom pre ktorých  je november len ďalšou príležitosťou na získanie politických bodov a účasť na zhromaždení  bude len subjektívnym emocionálnym a povrchným zážitkom ?  Zaprajme im, aby sa moc nikdy nedostala do ich rúk a aby takýto politickí šialenci odišli z politickej scény demokratickou cestou.

            Čo zaprajeme Igorovi Matovičovi s prihliadnutím na skutočnosť, že táto vláda musí vydržať, nie však  preto, že je to obmena akú sme očakávali, ale predovšetkým preto aby sa moc nedostala do rúk Petra Pellegríniho ?  Aby sme my občania boli dôležitejší ako jeho vlastné ego, aby bol viac zasiahnutý slušnosťou, aby dokázal kultivovať atmosféru v spoločnosti a nie spoločnosť rozdeľovať a aby dokázal byť skutočným  duchovným a morálnym vodcom. Ďalej mu zaprajme aby sa naučil vnímať rozumné argumenty okolia a prestal byť milovníkom lacných senzačných riešení, aby pracoval trpezlivo, systematicky a našiel odvahu počúvať vlastné svedomie.

            A čo by som zaprial nám občanom ? Aby sme už nikdy nemuseli žiť v spoločnosti, v ktorej zločinecké skupiny zakladajú štátom platení zamestnanci, aby sme nepodľahli narušeným politickým osobnostiam a  aby sme sa  17. novembra nezúčastnili protestov, nielen preto že nás k tomu vyzývajú „ novodobí spasitelia „ že platí zákaz zhromažďovania, ale hlavne preto, že pandémia si už vybrala svoju daň v podobe stoviek životov našich blízkych, ale keďže tento text je o hodnotách novembra, nechajme prehovoriť Martu Kubišovú, ktorá najlepšie vystihla čo by sme si mali želať   – „ ať mír dál zústává s touto krajinou, zloba, závisť, zášť, strach a svár, ty ať pominou, ať už pominou „.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Kedy advokáti pracujú zadarmo

Vznikol u nás prvý pro bono rebríček.

Stĺpček Jakuba Fila

Figa borová v podaní Igora Matoviča

Krajina si zaslúži mať príčetného premiéra.


Už ste čítali?